Arbitráž v službách

Možno ste si už potykali s ekonomickým pojmom „arbitráž“ a možno ani nie. Nech je to akokoľvek, v jednoduchosti tkvie krása. Preto si na jednoduchom príklade ukážeme, ako v reálnom svete arbitráž funguje.

kadeřnictví.png

Predstavme si trh, na ktorom sa predáva lego. Vy, ako prajný rodič, ho svojmu dieťaťu vo vašom meste zakúpite. Premýšľali ste však nad tým, či sa nedá kúpiť v niektorom meste lacnejšie? Možno ste sa nad touto možnosťou aj zamysleli, no zrealizovať ju bohužiaľ nie je také jednoduché. Kým by ste obehali všetky možné obchody ponúkajúce lego, minuli by ste si neuveriteľný obnos peňazí a množstvo času. A za tých pár ušetrených eur na hračke vám to predsa nestojí. Na trhu sú však obchodníci a podnikatelia, ktorí práve na takýto rozdiel čakajú. Striehnu, kde je cena produktu lacnejšia a kde drahšia. Svojimi nákupmi na trhu, kde je produkt lacnejší, zvyšujú dopyt, a tým cena rastie. Privážajú ho na trh, kde je cena drahšia. Zvyšujú ponuku a cena klesá. Až do doby, kedy ceny nebudú totožné, prípadne veľmi podobné, sa takýto systém bude uplatňovať. Až sa nakoniec trh ocitne v rovnováhe.

peněžena.jpg

Ako je to však so službami? Nie je predsa možné vziať kaderníctvo v Trenčíne a premiestniť ho do Bratislavy iba preto, že ceny sú neporovnateľne nižšie než v hlavnom meste. V prípade služieb hovoríme o neobchodovateľných statkoch. Nedochádza k arbitráži. Zároveň by bolo pre zákazníkov z hlavného mesta pravdepodobne finančne a časovo náročné „odskočiť“ si do Trenčína. Preto radšej ostanú v Bratislave a využijú službu tam. Službu jednoducho nie je možné preniesť. Zároveň by sme majiteľke spôsobili veľkú životnú zmenu, na ktorú veľmi pravdepodobne ani nie je pripravená. Zákon jednej ceny teda v tomto prípade nie je možné uplatniť. A ak áno, iba vo veľmi nedokonalej forme. Nuž, ani ekonómia nie je dokonalá…